piatok 12. októbra 2012

Poznanie


Šťastie ma pozná, no teraz venuje sa iným.
Nádej je nervózna, keď ju z toho viním.
Pravda má zoznam, čo útechu nepozná.
Útecha klame, necháva si zobať z dlane.
Dlane sú prázdne keď sa držia osudu.
A nenesú sa rázne, hlavou smerom od prúdu.
Svetlo sa pozná s tmou, striedajú si štafetu.
Keď bolo dosť už snov, zvyšky po nich zametú.
Buď je tma až zakopneš, alebo za svetlom stúpaš do kopca.
Osud ma pozná, ja ho poznám tiež, je to fušujúci sprievodca.
Plní plané životy, je sused vlastnej vôle.
Vymýšľa rôzne príhody, na tvojom vlastnom stole.
Susedia sa poznajú viac ako by chceli.
Nedajú steny do taju, nikdy príbeh celý.
Poznám ľudí, ktorí poznajú každého len seba nie.
A ani to nedoznajú, je to smutné poznanie.
Koho vlastne poznám, aj sám seba občas prekvapím.
Plnú hlavu próz mám, no aj tak z toho vyjde rým.
Poznám rôzne pohľady, zriedka poznajú sa navzájom.
Jeden významovo bohatý, druhý márne hľadá význam v ňom.
Človek spozná veľa a koná ako by nič nevedel.
To nie je pravda celá, tak nanajvýš jeden diel.