Píšem

Píšem vám za zvukov hudby,

ktorá mi plynie do uší,

pričom neviem ako chutí,

keď ju myseľ prehluší.

Píšem vám za svitu noci,

za temnoty mesiaca,

dávam vám kúsok zo cti

ako podomový predajca.

Možno píšem len o písaní,

chabý náznak recesie.

Možno hľadám za vás významy,

tejto chvíle a jej melódie.

Píšem nahlas, to čo povedal som potichu,

venovať sa myšlienkam snažia moje prsty,

nechám na vás, či necháte slová bez dychu,

keď je pero na papieri, ten už nikdy nespí.

Insomnia (alebo slnko definitívne vyšlo a ja stále nespím)

Nespavosť nie je nič pozitívne, nechcem z toho robiť vedu, ale nikto to nemá zrovna v láske. Hlavne preto, že väčšinou ľudia musia ráno vstávať, takže čím dlhšie nemôžu zaspať, o to viac sú nervózni z toho ako budú ráno unavení. Ja som teraz konkrétne výnimka a preto môžem písať tento blog.
Isomnia znamená nespavosť, pre tých, ktorí nevedeli. Nechcem tu mať cudzie slová v preexponovanej miere :), ale toto slovo konkrétne viem iba kvôli rovnomennému americkému filmu s Al Pacinom a Robinom Williamsom, v ktorom tento problém zmáhal prvého z menovaných, pretože ho policajná práca "zaviala" na Aljašku, kde práve tak trochu panovalo 24 hodín denne slnečné svetlo. Mimochodom, ak máte radi kriminálky, odporúčam. Ahá a to slovo sa mi páči odkedy som ten film spoznal, to som tým chcel povedať. Len som nevedel, že budem príležitostne spoznávať aj jeho význam na vlastnej koži.
No ale vráťme sa k téme, ja konkrétne sa nečudujem keď mám problém zaspať. Stáva sa mi to v poslednej dobe častejšie, ale predsa len našťastie stále nie príliš často (to bola nejaká divná veta, to určite tou nespavosťou, pozn.aut.). No a dôvod je ten, že pracujem na zmeny, ktorých súčasťou sú aj nočné služby a preto občas keď odrobím niekoľko nočných za sebou a nasleduje voľno, nemôžem zaspať. No a toto je jeden z tých prípadov, ako ste sa už istotne dovtípili.
Nespavosť je nepríjemná či už musíte vstávať v nejaký určitý čas, alebo nie. Nikto predsa nechce prespať radšej deň ako noc, s výnimkou víkendových akcií a upírov. ;)
Dejú sa mi v hlave vtedy zvláštne veci, spomínam na to, čo som už pokladal pravdepodobne za zabudnuté, otváram v mysli vyriešené témy, jednoducho robím si mimovoľne takú čiastočnú rekapituláciu myšlienok. A potom ešte striedam polohy sťa pornoherec. :) Ale to bude asi tou nudou, keď človek hodiny leží v posteli a nemôže zaspať.
Každopádne, dúfal som pri písaní tohto blogu, že ma to unaví a pôjdem skúsiť spať znova. Tak idem na to, už som aj vypil teplé mlieko s medom (údajne to na nespavosť pomáha) a týmto zdravím osobu, ktorá mi ten nápoj odporučila. :) O pár hodín som späť, ready, online a iné anglické výrazy...    

Panoráma duše

Bol to poryv Tvojich očí,
čo narušil mi cestu domov,
už tie kroky neotočí,
blízkosť starých známych schodov.

Od toho momentu,
až kým ma život nezabije,
skryl som si za plentu,
nádej, ktorá večne žije.

Začali sa hromadiť,
rany v jednom priestore,
chýba mi ihla a niť,
len čas zašije niektoré.

V noci sa však premenili na zlatisté svetlá,
nočná panoráma má vždy svoje čaro,
vracali sa pomocou snov, späť do môjho sveta,
do rána som zabudol ako sa mi pozeralo.

Názov blogu: Intertextuálna asociácia

Ako som už uviedol v popise tohto blogu, kvôli obmedzenému počtu znakov, som tam nemohol vysvetliť jeho názov. A tak, ako som sľúbil, púšťam sa do toho teraz.
Neviem, či toto slovné spojenie (intertextuálna asociácia) existuje, resp. či sa používa, ale som si samozrejme vedomý existencie tých slov samostatne. A dúfam, že správne chápem aj ich význam, pretože, aby som sa dostal k jadru veci, musím ich čiastočne ozrejmiť. 
Či už sa používa, alebo nie, ja si pod týmto pojmom predstavujem jav alebo predmet, ktorý mi niečo evokuje, vidím medzi ním a iným prvkom súvislosť (asociácia) a preto som ho umiestnil do textu. A nie len, že som ho tam umiestnil, ale je to v podstate text v texte (intertextualita). Pretože, ako som sa dozvedel (aj keď niet sa čomu čudovať), každá literatúra je iba odkazom na inú literatúru, jednoducho, všetko už asi bolo napísané. Tento fakt zistili pravdepodobne nejakí literárni vedci a je pravdupovediac v rozpore s mojou túžbou po originalite, o ktorej, ak ma dobre poznáte, už viete, ak nie, tak už viete tiež.;)
Ale ak to náhodou otriaslo Vašimi ilúziami, nezúfajte! Jasné, že už toho bolo veľa napísaného, bolo na to napokon aj "celkom" dosť času. Ale nikto to ešte nenapísal presne tak ako Vy (pokiaľ ovšem nekopírujete, ako je to veľkou obľubou na sociálnych sieťach, alebo necitujete). A tomu sa chcem venovať, písať o svojich pocitoch, myšlienkach, alebo skúsenostiach a o súvislostiach medzi nimi, po svojom. A v tom intertextuálnom bude figurovať iba moja hlava a blog.
Ale napriek tomu predpokladám, že názov svojho nového blogu po čase zmením, pretože, aj keď pokladám tento názov za výstižný, za stručný a jednoduchý celkom nie. A to ma na záver privádza na úplný začiatok, k problému, ako nazvať tento blog. Totiž všetky názvy, ktoré mi napadli a pripadali mi použiteľné, boli už obsadené, tak som musel jednoducho vymyslieť nejaký naozaj ojedinelý.