Odraz farebného svetla,
na zmoknutom chodníku,
v jednej chvíli pretla,
túžba po suchu a po tichu.
Ponárame sa do snov,
ktoré si nevieme zapamätať,
prebíjame sa tiesňou,
keď si chceme v duši pozametať.
Zapíjame odvahu
nezletilými myšlienkami,
chceme vidieť prevahu,
žien, ktoré dnes pôjdu s nami.
Ránu sa chceme vyhnúť,
zahnúť za roh času v pätách,
cítime stále horšiu príchuť,
v neusporiadaných vetách.
Zistím, či som to tu zvládol,
až keď nájdem kľúče v dlani,
triezvy pohľad dávno padol,
na ráno je dúfam objednaný.
