Ako som už uviedol v popise tohto blogu, kvôli obmedzenému počtu znakov, som tam nemohol vysvetliť jeho názov. A tak, ako som sľúbil, púšťam sa do toho teraz.
Neviem, či toto slovné spojenie (intertextuálna asociácia) existuje, resp. či sa používa, ale som si samozrejme vedomý existencie tých slov samostatne. A dúfam, že správne chápem aj ich význam, pretože, aby som sa dostal k jadru veci, musím ich čiastočne ozrejmiť.
Či už sa používa, alebo nie, ja si pod týmto pojmom predstavujem jav alebo predmet, ktorý mi niečo evokuje, vidím medzi ním a iným prvkom súvislosť (asociácia) a preto som ho umiestnil do textu. A nie len, že som ho tam umiestnil, ale je to v podstate text v texte (intertextualita). Pretože, ako som sa dozvedel (aj keď niet sa čomu čudovať), každá literatúra je iba odkazom na inú literatúru, jednoducho, všetko už asi bolo napísané. Tento fakt zistili pravdepodobne nejakí literárni vedci a je pravdupovediac v rozpore s mojou túžbou po originalite, o ktorej, ak ma dobre poznáte, už viete, ak nie, tak už viete tiež.;)
Ale ak to náhodou otriaslo Vašimi ilúziami, nezúfajte! Jasné, že už toho bolo veľa napísaného, bolo na to napokon aj "celkom" dosť času. Ale nikto to ešte nenapísal presne tak ako Vy (pokiaľ ovšem nekopírujete, ako je to veľkou obľubou na sociálnych sieťach, alebo necitujete). A tomu sa chcem venovať, písať o svojich pocitoch, myšlienkach, alebo skúsenostiach a o súvislostiach medzi nimi, po svojom. A v tom intertextuálnom bude figurovať iba moja hlava a blog.
Ale napriek tomu predpokladám, že názov svojho nového blogu po čase zmením, pretože, aj keď pokladám tento názov za výstižný, za stručný a jednoduchý celkom nie. A to ma na záver privádza na úplný začiatok, k problému, ako nazvať tento blog. Totiž všetky názvy, ktoré mi napadli a pripadali mi použiteľné, boli už obsadené, tak som musel jednoducho vymyslieť nejaký naozaj ojedinelý.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára